Input:

Novela Zákonníka práce 2020 s účinnosťou od 4. apríla 2020

29.4.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2020.07.1.2 Novela Zákonníka práce 2020 s účinnosťou od 4. apríla 2020

JUDr. Zdeňka Dvoranová

Novela ZP zákonom č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa z. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony bola schválená dňa 2.4.2020. Zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia /4.4.2020/.

Touto novelou boli súčasne menené ďalšie zákony. V novele zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sa  jedná napr. o predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti o mesiac, splnomocnenie vlády vydať nariadenie vlády na ďalšie úpravy podmienok poskytovania dávky v nezamestnanosti, podporné obdobie v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 1, ktoré uplynulo počas krízovej situácie pred účinnosťou tohto zákona, začne opätovne plynúť dňom účinnosti tohto zákona a uplynie o jeden mesiac odo dňa účinnosti tohto zákona/. Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti  bol novelizovaný o úpravu čestných prehlásení na preukazovanie požadovaných skutočností, výnimku z povinnosti zápisu do registra projekty na podporu udržania zamestnanosti a pod. Zmena zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci upravuje odklad povinnosti vykonať oboznamovanie zamestnancov za určených podmienok, lehoty na vykonanie lekárskych preventívnych prehliadok, rekondičných pobytov, lehoty na vykonanie úradných skúšok. Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení z. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) bol upravený tak, aby sa umožnilo vláde v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo núdzového alebo výnimočného stavu nariadením osobitne ustanoviť potrebné podmienky, upravujú sa finančné príspevky.

Touto novelou Zákonníka práce sa dopĺňa Jedenásta časť Zákonníka práce, ktorá znie osobitné ustanovenia v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Do Zákonníka práce sa dopĺňa nový § 250b ZP Zákonníka práce v ktorom je zakotvené pravidlo o prednosti osobitných ustanovení Zákonníka práce (jedenásta časť) pred príslušnými ustanoveniami prvej až desiatej časti a zachovanie týchto pravidiel (z povahy veci niektorých z nich) aj dva mesiace po ich skončení.

Ustanovenie § 250b ods. 1, 2 ZP stanovuje, že v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní platia ustanovenia prvej časti až desiatej časti ZP s odchýlkami uvedenými v § 250b ods. 2 až 7 ZP.  Počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu je zamestnávateľ oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti /napr. potreba prítomnosti časti zamestnancov na pracovisku/.

Zmenu v rozvrhnutí pracovného času upravuje ustanovenie § 250b ods. 3 ZP. Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň /navrhuje sa aj možnosť dohodnúť sa so zamestnancom podľa potreby, na dobu krízy/.  Je to zmena oproti ustanoveniu § 90 ods. 9 ZP, pred ktorým bude mať prednosť v čase krízy, podľa ktorého v čase, ak neplatí jedenásta časť Zákonníka práce, rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.

Čerpanie dovolenky upravuje § 250b ods. 4 ZP. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej sedem dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku podľa § 113 ods. 2, najmenej dva dni vopred. Toto obdobie môže byť skrátené so súhlasom zamestnanca. Ustanovenie § 111 ods. 4 ZP stanovuje, že mimo krízového obdobie čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.

Zákaz výpovede sa ustanovuje v  § 250b ods. 5 ZP a stanovuje, že zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci aj počas jeho dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je karanténne opatrenie a izolácia; za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu a osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa na účely § 64 /zákaz výpovede/ posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného. Dopĺňa a rozširuje sa ochrana zamestnanca pred skončením pracovného pomeru. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) ZP zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia. Novela rieši aj postavenie zamestnanca po návrate do práce po uplynutí krízy. Zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení izolácie, osobného a celodenného ošetrovania


 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: