Input:

Mzdové a daňové veličiny pre rok 2019

28.11.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2018.22.1.1 Mzdové a daňové veličiny pre rok 2019

Ing. Eva Gášpárová

V oblasti mzdového účtovníctva sa v roku 2019 budú uplatňovať veličiny odvodené od všeobecného vymeriavacieho základu a priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok 2017 (954 €), veličiny odvodené od sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platnú k 1. 1. 2019 (205,07 €), veličiny ustanovené príslušnými právnymi predpismi na rok 2019 a veličiny vyplývajúce z techniky výpočtov použitím koeficientov platných pre rok 2019 ustanovených príslušnými právnymi predpismi.

Minimálna mzda a minimálne mzdové nároky

Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Podľa § 2 ods. 1 zákona vláda nariadením vlády SR č. 300/2018 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy, ustanovila na rok 2019 minimálnu mzdu na:

  • - 520 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
  • - 2,989 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je daná ako súčin:

  • - hodinovej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných hodinou mzdou,
  • - mesačnej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou

a koeficientu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti stanoveného v § 120 ods. 4 Zákonníka práce nasledovne:

40 hodinový týždenný pracovný čas  
Stupeňnáročnosti  Koeficientminimálnej mzdy  Minimálny mzdový nárok  
hodinový  mesačný  
1  1,0  2,9890  520,00  
2  1,2  3,5868  624,00  
3  1,4  4,1846  728,00  
4  1,6  4,7824  832,00  
5  1,8  5,3802  936,00  
6  2,0  5,9780  1 040,00  

Pri ustanovení týždenného pracovného času v zmysle § 85 ods. 5 Zákonníka práce na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov úmerne zvýšia nasledovne:

Stupeňnáročnosti  Koeficientminimálnejmzdy  Minimálny mzdový nárok  
38,75 hod.týždenný prac. čas  37,50 hod.týždenný prac. čas  mesačný  
1  1,0  3,0854  3,1883  520,00  
2  1,2  3,7025  3,8259  624,00  
3  1,4  4,3196  4,4636  728,00  
4  1,6  4,9367  5,1012  832,00  
5  1,8  5,5538  5,7389  936,00  
6  2,0  6,1708  6,3765  1 040,00  

Mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu

V období od 1. 1. 2019 do 30. 4. 2019 za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % minimálnej mzdy za hodinu, t. j. 0,74725 €. U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 20 % minimálnej mzdy za hodinu, t. j. 0,5978 €:

  • - v kolektívnej zmluve, alebo
  • - v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. 12. 2018 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

V období od 1. 5. 2019 do 31. 12. 2019 za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, t. j. 1,4945 €. U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 45 % minimálnej mzdy za hodinu, t. j. 1,34505 €, pri splnení rovnakých podmienok.

Mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu

V období od 1. 1. 2019 do 30. 4. 2019 za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy za hodinu, t. j. 1,4945 €. U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 40 % minimálnej mzdy za hodinu, t. j. 1,1956 €:

  • - v kolektívnej zmluve, alebo
  • - v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. 12. 2018 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

V období od 1. 5. 2019 do 31. 12. 2019 za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy za hodinu, t. j. 2,9890 €. U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 90 % minimálnej mzdy za hodinu, t. j. 2,6901 €, pri splnení rovnakých podmienok.

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu

V období od 1. 1. 2019 do 30. 4. 2019 zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 30 % minimálnej mzdy za hodinu, t. j. 0,8967 €, ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu v sume najmenej 35 % minimálnej mzdy za hodinu, t. j. 1,04615 €. U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 25 % minimálnej mzdy za hodinu, t. j. 0,74725 €:

  • - v kolektívnej zmluve, alebo
  • - v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. 12. 2018 zamestnával menej ako 20 zamestnancov.

V období od 1. 5. 2019 do 31. 12. 2019 zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy za hodinu, t. j. 1,1956 €, ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu najmenej v sumu 50 %, t.j. 1,4945 €. U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 35 % minimálnej mzdy za hodinu, t. j. 1,04615 €, pri splnení rovnakých podmienok.

Peňažné plnenie za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov

Zákonník práce v § 118 ods. 4 písm. a) ako mzdu posudzuje aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek. V roku 2019 takého plnenie:

  • - je oslobodené od dane z príjmov do výšky 500 €,
  • - je oslobodené od zdravotných odvodov do výšky 500 €,
  • - nie je oslobodené od sociálnych odvodov.

Podmienkou oslobodenia je, že plnenie pri príležitosti obdobia letných dovoleniek musí byť:

  • - vo vyúčtovaní mzdy za mesiac máj 2019 a vyplatené v mesiaci jún 2019,
  • - najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce,
  • - pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30. 4. 2019 nepretržite aspoň 24 mesiacov.

Zákonník práce v § 118 ods. 4 písm. b) ako mzdu posudzuje aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov. V roku 2019 takéto plnenie:

  • - je oslobodené od dane z príjmov do výšky 500 €,
  • - je oslobodené od zdravotných odvodov do výšky 500 €,
  • - je oslobodené od sociálnych odvodov do výšky 500 €.

Podmienkou oslobodenia je, že plnenie pri príležitosti vianočných sviatkov musí byť:

  • - vo vyúčtovaní mzdy za mesiac november 2019 a vyplatené v mesiaci december 2019,
  • - najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce,
  • - pracovnoprávny vzťah zamestnanca u zamestnávateľa trvá k 30. 10. 2019 nepretržite aspoň 48 mesiacov,
  • - zamestnancovi bolo vyplatené plnenie pri príležitosti obdobia letných dovoleniek podľa vyššie uvedených podmienok.

Príspevok na rekreáciu zamestnancov

S účinnosťou od 1. 1. 2019 podľa § 152a Zákonníka práce je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac v sume 275 € za kalendárny rok, u zamestnanca s kratším pracovným časom v sume zníženej v pomere zodpovedajúcemu kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreácie môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu dobrovoľne poskytnúť aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.

Preddavky na poistné a poistné na zdravotné poistenie

Vymeriavacím základom zamestnanca na platenie preddavkov na zdravotné poistenie je príjem plynúci zo závislej činnosti, okrem príjmov z:

  • - dohody o brigádnickej práci študentov,
  • - dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti:
    • - poberateľov výsluhového dôchodku, ak dovŕšili dôchodkový vek,
    • - poberateľov invalidného výsluhového dôchodku,
    • - poberateľov starobného dôchodku,
    • - poberateľov invalidného dôchodku.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca.

Vymeriavací základ (ročný) je najmenej úhrn vymeriavacích základov za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné.

Mesačné preddavky na poistné pri právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti od 1. 1. 2019:

 Vymeriavacízákladnajmenej/najviac  Zamestnanec  Zamestnávateľ  
sadzba  preddavoknajmenej/najviac  sadzba  preddavoknajmenej/najviac  
Bez zdravotného postihnutia  neurčený  4 %  neurčený  10 %  neurčený  
So zdravotným postihnutím  neurčený  2 %  neurčený  5 %  neurčený  

Vymeriavacie základy aj poistné sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, z ktorého má právo na príjem zo závislej činnosti, sa znižuje o odpočítateľnú položku. Odpočítateľná položka je 4 560 € v kalendárnom roku. Na účely výpočtu preddavku na poistné si zamestnanec môže uplatniť (na tlačive vzor, ktorého určilo ministerstvo zdravotníctva) zníženie vymeriavacieho základu o odpočítateľnú položku, za predpokladu, že nie je súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou ani zamestnancom u iného zamestnávateľa ani zamestnancom s odvodovou úľavou. Odpočítateľná položka je aj v roku 2019 380 € mesačne. Odpočítateľná položka sa s rastom príjmu dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci znižuje o dvojnásobok časti tohto príjmu, ktorá prevyšuje 380 €.

Výpočet odpočítateľnej položky (OP) zamestnanca je nasledovný:

OP = 380 – [(príjem pre OP – 380) x 2] / počet dní mesiaca x počet dní zamestnania

Na Slovensku je zdravotne poistený zamestnanec bez trvalého pobytu v SR (cudzinec), ktorý u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky alebo je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky, vykonáva zárobkovú činnosť zamestnanca dohodnutú s mesačným príjmom z tejto činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy.

Zamestnanec, ktorý má aj príjem:

  • - z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP,
  • - z ostatných príjmov podľa § 8 ZDP,

je povinný platiť poistné aj z týchto príjmov v sadzbe 14 % z vymeriavacieho základu, pričom vymeriavacím základom je výška základu dane z týchto príjmov v kalendárnom roku. Poistné vyčísli príslušná zdravotná poisťovňa v rámci ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie.

Zamestnanec, ktorý má aj príjem z dividend za obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2016, je povinný platiť poistné aj z tohto príjmu. Ak dividendy za obdobie od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2016 vypláca právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, je povinná za poistenca odviesť preddavok na poistné z dividend. Príjem z dividend je predmetom ročného zúčtovania poistného. Vymeriavacím základom pre odvod poistného je najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu, t. j. v roku 2019 je to 57 240 €.

Poistné na sociálne poistenie

Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu nasledovne:

 Sadzba z vymeriavacieho základu  
zamestnanec  zamestnávateľ  
Nemocenské poistenie  1,4 %  1,4 %  
Starobné poistenie  4 %  14 %  
Invalidné poistenie  3 %  3 %  
Poistenie v nezamestnanosti  1 %  1 %  
Garančné poistenie  neplatí  0,25 %  
Úrazové poistenie  neplatí  0,8 %  
Rezervný fond solidarity  neplatí  4,75 %  

Poistné na invalidné poistenie podľa § 128 ods. 4 ZoSP neplatí:

  • - zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku, alebo ak je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek,
  • - zamestnávateľ za uvedeného zamestnanca.

Poistenie v nezamestnanosti sa podľa § 19 ods. 3 ZoSP nevzťahuje na:

  • - zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľov prokuratúry),
  • - obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,
  • - fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
  • - fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Garančné poistenie sa podľa § 18 ZoSP nevzťahuje na zamestnávateľa:

  • - ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu,
  • - na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Zamestnancom na účely garančného poistenia podľa § 4 ods. 4 ZoSP nie je zamestnanec, ktorý je:

  • - štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa,
  • - členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % na majetku zamestnávateľa.

Vymeriavací základ zamestnanca je príjem plynúci z jeho zárobkovej činnosti, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti okrem:

  • - príjmov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,
  • - príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca.

Vymeriavacím základom zamestnanca je aj podiel na zisku vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní.

Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti v kalendárnom roku je v úhrne mesačne najviac 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, t. j. v roku 2019 je maximálny vymeriavací základ zamestnanca 6 678 € (7 x 954).

Postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia nemá fyzická osoba na základe dohody o brigádnickej práci študentov a fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek a invalidného výsluhového dôchodku na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, ktorá si v súlade s § 227a ZoSP určila jednu takúto dohodu a mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z takejto dohody je 200 €.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnancov. Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj mesačný a priemerný mesačný príjem zamestnanca na základe ním určenej dohody s tzv. odvodovým zvýhodnením, aj príjem zamestnanca, ktorý bol pred vznikom pracovného pomeru dlhodobo nezamestnaný alebo bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnania a má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a nie je povinný platiť poistné na povinné sociálne poistenie.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca je v kalendárnom roku mesačne najviac 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné, t. j. v roku 2019 je maximálny vymeriavací základ zamestnávateľa 6 678 €, okrem vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie, ktorý nie je obmedzený najvyššou výškou.

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Sumy poistného sa určujú z vymeriavacieho základu vždy samostatne a zaokrúhľujú sa na najbližší eurocent nadol.

Odvodová úľava pri zamestnaní dlhodobo nezamestnaného občana

Odvodová úľava pri platení poistného na sociálne a zdravotné poistenie pri zamestnaní dlhodobo nezamestnaného občana a občana vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, s trvalým pobytom v najmenej rozvinutom okrese, pri splnení zákonom ustanovených podmienok, sa uplatní, ak suma príjmu nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, t. j. ak vznikol v roku 2018 a pokračuje aj v roku 2019 je to suma 611,04 € (912 x 67 %) a ak vznikol v roku 2019, je to suma 639,18 € (954 x 67 %).

Odmena evidovaného uchádzača o zamestnanie

Evidovaný uchádzač o zamestnanie môže byť v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu nepresiahne v úhrne 40 dní v kalendárnom roku a ak mesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu platného životného minima, t. j. v období od 1. 7. 2018 do 30. 6. 2019 vo výške 205,07 € mesačne.

Nezdaniteľné časti základu dane

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v zmysle § 11 ods. 2 ZDP ročne v zdaňovacom období roku 2019 bude:

  • - ak základ dane daňovníka bude rovný alebo nižší ako 20 507,00 € (100-násobok životného minima), nezdaniteľná časť bude 3 937,35 € (19,2 násobok životného minima),
  • - ak základ dane daňovníka bude vyšší ako 20 507,00 €, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 9 064,094 € (44,2-násobok životného minima) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule.

Pri mesačnom vyúčtovaní príjmu sa uplatní nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 1/12 ročnej nezdaniteľnej časti základu dane, t. j. 328,11 €.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) v zmysle § 11 ods. 3 ZDP ročne v zdaňovacom období roku 2019 bude:

  • - ak základ dane daňovníka bude rovný alebo nižší ako 36 256,38 € (176,8-násobok životného minima) a manželka (manžel):
    • - nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude 3 937,35 €,
    • - má vlastný príjem nepresahujúci sumu 3 937,35 €, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi 3 937,35 € a príjmom manželky (manžela),
    • - má vlastný príjem presahujúci sumu 3 937,35 €, nezdaniteľná časť bude nula,
  • - ak základ dane daňovníka je vyšší ako 36 256,38 € a manželka (manžel),
    • - nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 13 001,438 € (63,4-násobok životného minima) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
    • - má vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 13 001,438 € a jednej štvrtiny základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky (manžela).

Nezdaniteľná časť základu dane – príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v zmysle § 11 ods. 10 ZDP je stanovená v úhrne najviac do výšky 180 € za rok, za predpokladu, že príspevky budú zaplatené na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou bude zrušenie dávkového plánu.

Nezdaniteľná časť základu dane – preukázateľne zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami vynaložené v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach sú podľa § 11 ods. 14 ZDPv úhrne najviac do výšky 50 € za rok. Za nezdaniteľnú časť základu dane daňovníka sa považujú aj tieto zaplatené úhrady za manželku (manžela) daňovníka a dieťa daňovníka, ktoré sa považujú u tohto daňovníka za vyživované v úhrne najviac do výšky 50 € za rok za každého z nich. Nezdaniteľnou časťou základu dane nie sú úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, pri ktorých sa uplatnil postup podľa § 152a ZP, t. j. úhrady za pobyt v kúpeľoch, na ktoré si zamestnanec uplatnil príspevok na rekreáciu nie sú nezdaniteľnou časťou základu dane.

Daňový bonus na vyživované dieťa

Daňový bonus podľa § 33 ZDP si môže zamestnanec uplatniť na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (3 120 €). Preddavok na daň za mesačne znižuje o daňový bonus, ak zamestnanec v príslušnom kalendárnom mesiaci dosiahne zdaniteľný príjem aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy (260

 
Rozbaliť všetkoZabaliť všetko

 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: