Input:

Použitie vlastného cestného motorového vozidla na žiadosť zamestnanca pri tuzemskej pracovnej ceste

23.7.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2019.14.1.2 Použitie vlastného cestného motorového vozidla na žiadosť zamestnanca pri tuzemskej pracovnej ceste

Ing. Ľuboslava Minková

Podľa § 3 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách”) je zamestnávateľ povinný pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu určiť písomnou formou základné podmienky pracovnej cesty, medzi ktoré patrí aj určenie spôsobu dopravy (napr. verejná hromadná doprava – vlak, autobus, lietadlo, služobné auto, na základe dohody podľa § 7 cestné motorové vozidlo, ktoré neposkytol zamestnancovi zamestnávateľ).

§ 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách uvádza dve základné/všeobecné podmienky pre použitie cestného motorového vozidla pri tuzemskej pracovnej ceste, a to že:

  • - zamestnanec použije pri tuzemskej pracovnej ceste akékoľvek cestné motorové vozidlo s výnimkou vozidla poskytnutého zamestnávateľom (ďalej len „vlastné vozidlo”) a
  • - zamestnávateľ sa písomne dohodol so zamestnancom o použití tohto vozidla; z písomnej dohody o použití cestného motorového vozidla musí byť zrejmé, na koho žiadosť sa vlastné vozidlo pri pracovnej ceste použije, t. j. či na žiadosť zamestnanca, alebo žiadosť zamestnávateľa.

Pri tuzemskej pracovnej ceste môže teda zamestnanec použiť aj na základe písomnej dohody so zamestnávateľom vlastné vozidlo, a to za podmienok ustanovených v § 7 zákona o cestovných náhradách, ktorý nadväzne na to upravuje aj rozsah náhrad a podmienky ich poskytovania.


Z písomnej dohody o použití cestného motorového vozidla musí byť zrejmé, na koho žiadosť sa cestné motorové vozidlo pri pracovnej ceste použilo, t. j. či na žiadosť zamestnávateľa alebo na žiadosť zamestnanca. Uvedené je potrebné pre správne posúdenie nárokov zamestnanca na rozsah náhrad za použitie cestného motorového vozidla, a to vo väzbe na ustanovenie § 7 ods. 1, ktoré vylučuje možnosť dohodnúť sa na inej výške náhrady v cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy (§ 7 ods. 10) v prípade, ak sa cestné motorové vozidlo použilo pri pracovnej ceste na žiadosť zamestnávateľa.


Podľa§ 192 ods. 3 ZPzamestnávateľ nezodpovedá zamestnancovi za škodu na motorovom vozidle, vlastnom náradí, vlastnom zariadení a vlastných predmetoch potrebných na výkon práce, ktoré použil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez písomného súhlasu zamestnávateľa.

Ak zamestnanec použije vlastné vozidlo pri pracovnej ceste na svoju žiadosť, zamestnávateľ má dve, resp. tri možnosti uznania výdavkov, a to:

1. Poskytne zamestnancovi sumu základnej náhrady za 1 km jazdy a náhradu výdavkov za spotrebované pohonné látky.

Pri tomto spôsobe uznania výdavkov je zamestnanec vo väzbe na spôsob výpočtu náhrady za spotrebované pohonné látky povinný preukázať/uviesť:

  • - spotrebu pohonnej látky podľa technického preukazu vozidla alebo iným zákonným spôsobom,
  • - cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, z ktorého je zrejmá súvislosť s konanou pracovnou cestou; ak zamestnanec cenu pohonnej látky nepreukáže dokladom o kúpe,
  • - počet kilometrov, ktoré prejazdil počas pracovnej cesty členených podľa jednotlivých režimov/cyklov, v ktorých cestné motorové vozidlo jazdilo, a to v závislosti od konkrétnej normy spotreby a preukázanej ceny pohonnej látky.

Predloženie ostatných dokladov závisí od konkrétnych podmienok, za ktorých sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na použití vlastného vozidla pri pracovnej ceste (napr. potvrdenie o havarijnom poistení, preukázať vlastníctvo cestného motorového vozidla a pod.).

Zamestnávateľ musí poskytnúť obidve náhrady súčasne, nemôže poskytnúť na základe svojho rozhodnutia alebo dohody so zamestnancom iba jednu náhradu, napr. iba náhradu za spotrebované pohonné látky.

1. Suma základnej náhrady

Suma základnej náhrady patrí zamestnancovi za každý 1 km, ktorý prejde na pracovnej ceste cestným motorovým vozidlom.

Na výpočet sa použije vzorec:

suma základnej náhrady x počet kilometrov

Výsledná suma základnej náhrady sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Toto zaokrúhľovanie sa týka tuzemských pracovných ciest aj zahraničných pracovných ciest, táto náhrada sa vždy bude poskytovať v mene euro.

a) Suma základnej náhrady pre jednostopové vozidlá, trojkolky a osobné cestné motorové vozidlá

Suma základnej náhrady pre uvedené typy vozidiel je ustanovená opatrením MPSVR SR, t. č. platí opatrenie MPSVR SR č. 143/2019 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, podľa ktorého je suma základnej náhrady za:

  • - cestné motorové vozidlo 0,193 €.
  • - jednostopové vozidlo a trojkolku 0,053 €.

Pokiaľ sa k osobnému cestnému motorovému vozidlu na pracovnej ceste použije príves, suma základnej náhrady sa zvýši o 15 %.

  1. Suma základnej náhrady za autobus, traktor a nákladný automobil

Zákonom o cestovných náhradách nie je ustanovená suma základnej náhrady za 1 km jazdy za používanie nákladných automobilov a autobusov. Suma základnej náhrady sa v tomto prípade dohodne medzi zamestnancom a zamestnávateľom, pričom žiadny predpis nelimituje sumu uvedenej náhrady.

2. Náhrada za spotrebované pohonné látky

Náhrada výdavkov za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi v sume, na výpočet ktorej je potrebné zo strany zamestnanca uviesť:

  • - počet najazdených kilometrov na tuzemskej pracovnej ceste,
  • - cenu pohonnej látky preukázanej dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s konanou tuzemskou pracovnou cestou a
  • - spotrebu pohonnej látky uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla.

Na výpočet sa použije vzorec:

spotreba pohonnej látky : 100 x cena pohonnej látky x počet najazdených km

Výsledná suma náhrady za spotrebované pohonné látky sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Zaokrúhľuje sa až výsledná vypočítaná suma náhrady za spotrebované pohonné látky, nezaokrúhľujú sa jednotlivé údaje, ktoré vchádzajú do výpočtu náhrady, napr. priemerná spotreba, priemerná cena pohonnej látky.

Cena pohonnej látky

Za cenu pohonnej látky sa v prvom rade vždy považuje:

  • - cena pohonnej látky preukázaná dokladom o kúpe, z ktorého je zrejmá súvislosť s konanou pracovnou cestou, napr. z doby trvania pracovnej cesty, bezprostredne pred začiatkom pracovnej cesty (napr. zamestnanec si načerpá pohonné látky deň pred nástupom na pracovnú cestu a pod.).

V prípade, že zamestnanec predloží viacero dokladov o kúpe pohonnej látky, z hľadiska zjednodušenia výpočtu zamestnávateľ môže na výpočet použiť priemernú cenu pohonnej látky vypočítanú aritmetickým priemerom preukázaných cien.

Ak by zamestnanec žiadal zohľadniť pri výpočte jednotlivé preukázané ceny pohonnej látky, musí kilometre prejdené počas celej doby trvania pracovnej cesty rozčleniť na kilometre, ktoré prešiel na jednotlivé ceny pohonnej látky.

Ak zamestnanec cenu pohonnej látky nepreukáže dokladom o kúpe (napr. má načerpané pohonné látky v dostatočnom množstve, stratil doklad o kúpe, a pod.), na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu, ktorú zisťuje a uverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky. Časom nástupu na pracovnú cestu sa rozumie prvý deň pracovnej cesty.

2. Využije ustanovenie § 7 ods. 10 zákona o cestovných náhradách a písomne sa dohodne so zamestnancom na inej výške náhrady, a to vo výške ceny cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.

Aj pri tomto spôsobe uznania výdavkov za použitie cestného motorového vozidla na pracovnej ceste je potrebné dodržať ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, to znamená, že medzi zamestnancom a zamestnávateľom musí byť uzavretá písomná dohoda o použití vlastného vozidla na pracovnej ceste, ktorá bude súčasne obsahovať aj dohodu v zmysle § 7 ods. 10, t. j. v dohode bude uvedený druh prostriedku pravidelnej verejnej dopravy (napr. autobus, konkrétny druh vlaku), prípadne aj s konkrétnou výškou ceny cestovného lístka za uvedený druh dopravy. V tomto prípade sa cena cestovného lístka za dohodnutý spôsob dopravy zistí u konkrétneho dopravcu.

Aj v tomto prípade musí zamestnanec predložiť doklady závislosti od konkrétnych podmienok, za ktorých sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na použití vlastného vozidla pri pracovnej ceste (napr. potvrdenie o havarijnom poistení, preukázať vlastníctvo cestného motorového vozidla a pod.).

3. Poskytne paušálnu sumu, t. j. poskytne výdavky za použitie vlastného vozidla paušálnou sumou vypočítanou podľa 34 zákona o cestovných náhradách; zamestnávateľ môže paušalizovať náhradu výdavkov poskytovanú podľa bodu 1 aj bodu 2.

Zamestnancovi v súvislosti s použitím cestného motorového vozidla patria aj:

  • - potrebné vedľajšie výdavky na základe § 4 ods. 1 písm. a)zákona o cestovných náhradách, ako je napr. poplatok za parkovanie, poplatok za diaľnicu, poplatok za použitie tunela a pod., a to bez ohľadu na to, akým spôsobom sa mu uznávajú výdavky za použitie cestného motorového vozidla.


Ak zamestnanec použije súkromné vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, zamestnávateľ nemôže využiť ustanovenie § 7 ods. 10 zákona o cestovných náhradách, t. j. dohodnúť sa so zamestnancom na inej výške náhrady, a to vo výške ceny cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. V tomto prípade musí poskytnúť zamestnancovi sumu základnej náhrady a náhradu za spotrebované pohonné látky, resp. tieto výdavky poskytnúť paušálnou sumou určenou podľa § 34 zákona o cestovných náhradách.


Podľa § 2 zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov predmetom dane je iba také vozidlo, ktoré spĺňa dve podmienky, a to:

  • - je evidované v Slovenskej republike a
  • - používa sa na podnikanie alebo na inú samostatne zárobkovú činnosť v zdaňovacom období.

Na účely platenia cestnej dane je podľa § 3 ods. e) zákona o dani z motorových vozidiel aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je zamestnávateľom a vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie.


Zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi pri použití cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste len náhrady za tzv. amortizáciu motorového vozidla - sadzbu základnej náhrady a zamestnancovi neposkytuje náhradu výdavkov za pohonné látky. Tento postup zamestnávateľ určil vo vnútornom predpise. Postupuje zamestnávateľ v súlade so zákonom o cestovných náhradách?

Pri uznávaní výdavkov za použitie cestného motorového vozidla pri pracovnej ceste je potrebné riadiť sa ustanoveniami § 7 zákona o cestovných náhradách.

Zamestnancovi, ktorý použil na pracovnej ceste motorové vozidlo v súlade s ustanovením § 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách (to znamená, že motorové vozidlo nie je vozidlo, ktoré poskytol zamestnávateľ a zamestnanec sa so zamestnávateľom dohodol na použití tohto motorového vozidla), patrí:

  • - suma základnej náhrady za každý kilometer jazdy a náhrada výdavkov za pohonné látky alebo
  • - na základe dohody so zamestnancom náhrada v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy (§ 7 ods. 10).

Podľa § 7 zákona o cestovných náhradách nemá zamestnávateľ okrem vyššie uvedených možností iné možnosti poskytovať zamestnancovi náhradu za použitie cestného motorového vozidla. Uvedený postup zamestnávateľa je v rozpore s uvedeným ustanovením; zamestnávateľ nemôže vnútorným predpisom krátiť nároky zamestnanca, ktoré mu vyplývajú zo zákona o cestovných náhradách a tak isto sa zamestnanec nemôže sám vzdať týchto nárokov. Predmetné ustanovenie má všeobecnú platnosť, platí pre všetkých zamestnávateľov bez ohľadu na ich právnu formu.


Zamestnanec používa súkromné vozidlo na pracovné cesty a spotreba v technickom preukaze je uvedená podľa § 7 ods. 6 písm. a) zákona o cestovných náhradách, t. j. 6,4 l/100 km. Pri výpočte náhrady za spotrebované pohonné látky používa spotrebu 6,4 litra pre ubehnuté kilometre mimo mesta a v meste používa spotrebu zvýšenú o 40 %, t. j. 8,96 litra.

Ubehnuté kilometre:

  • - v meste 22 km x (6,4/100) = 1,408 litra,
  • - mimo mesta 9 km x (8,96/100) = 0,8064 litra.

Spolu: 1,408 litra + 0,8064 litra = 2,2144 litra

Môže sa pri výpočte náhrady zaokrúhliť takto vypočítaná spotreba v litroch na 2 desatinné miesta (2,21) alebo sa náhrada musí počítať s nezaokrúhlenou hodnotou (2,2144)?

V zákone o cestovných náhradách sú upravené len zaokrúhlenia pre výsledné sumy základy náhrady a výslednej sumy náhrady za spotrebované pohonné látky (§ 7 ods. 9).

Správny výpočet náhrady za spotrebované pohonné látky a zaokrúhlenie (cena

 

 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: