Input:

Fond pracovného času zamestnanca v roku 2020

21.2.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2020.04.1.2 Fond pracovného času zamestnanca v roku 2020

Mgr. Michaela Hinnerová

Pracovný čas je v zmysle § 85 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov možné definovať ako časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.

Fond pracovného času je odvodený od pracovného času zamestnanca a je najviac:

  • 40 hodín týždenne v jednozmennej prevádzke,

  • 38 a 3/4 hodiny týždenne v dvojzmennej prevádzke,

  • 37 a 1/2 hodiny týždenne v trojzmennej alebo nepretržitej prevádzke,

  • 33 a 1/2 hodiny týždenne, ak zamestnanec pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom alebo je pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, alebo ak zamestnanec vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu ako zamestnanec kategórie A v kontrolovanom pásme so zdrojom ionizujúceho žiarenia okrem kontrolovaného pásma v jadrovej elektrárni,

  • 37 a 1/2 hodiny týždenne, ak ide o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,

  • 30 hodín týždenne, ak ide o mladistvého mladšieho ako 16 rokov.

Pracovný čas zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín a priemerný týždenný pracovný čas vrátane nadčasov nesmie prekročiť 48 hodín.

Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátene nadčasov môže prekročiť 48 hodín v § 85a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov za obdobie štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov zamestnávateľ len v prípade zdravotníckeho zamestnanca podľa osobitného predpisu za predpokladu, že zamestnanec s takýmto rozsahom pracovného času súhlasí. Priemerný pracovný čas je v takomto prípade 56 hodín týždenne.

Zamestnávateľ je povinný o dohode zvýšenia priemerného týždenného času zdravotníckeho zamestnanca na 56 hodín týždenne upovedomiť príslušný inšpektorát práce alebo príslušný úrad dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zároveň je povinný viesť aktuálne záznamy o zamestnancoch, s ktorými si takýto pracovný čas dohodol a na požiadanie ich predložiť príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému úradu dozoru v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Zamestnávateľ môže pri rozvrhovaní pracovného času v zmysle § 86 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov použiť rovnomerné rozvrhnutie pracovného času.

O rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Pracovný čas rozdeľuje v zásade na päť pracovných dní a na jednotlivé týždne tak, aby boli splnené všetky tri podmienky:

  • rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne tri hodiny,

  • pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahol deväť hodín,

  • priemerný týždenný pracovný čas nesmie v určitom období, najviac štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas.

Najčastejší model rovnomerného rozvrhnutia pracovného času je fixne stanovený pracovný čas.


Zamestnanec pracuje od pondelka do piatku od 7:00 do 15:30.

Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času môže byť pracovný čas stanovený aj pružne.


Zamestnávateľ rozdelí deň od 6:00 do 18:00 na základný a voliteľný pracovný čas. Napr.:

od 6:00 do 9:00 – voliteľný pracovný čas,

od 9:00 do 15:00 – základný pracovný čas,

od 15:00 do 18:00 voliteľný pracovný čas.

Zamestnanec si sám volí v rámci vopred určeného vyrovnávacieho obdobia, kedy odpracuje toľko, aby dodržal ustanovený týždenný pracovný čas.


Zamestnávateľ môže aj sám naplánovať, že zamestnanec odpracuje:

1. týždeň 3 dni po 9 hodín + 2 dni po 8 hodín = 43 hodín,

2. týždeň 3 dni po 7 hodín + 2 dni po 8 hodín = 37 hodín,

ak by bolo vyrovnávacie obdobie 2 týždne, tak: (37 + 43)/2 = 40 hodín priemerný týždenný pracovný čas.

Ak by zamestnávateľovi nestačil model rovnomerného rozvrhnutia pracovného času, môže § 87 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov pracovný čas rozvrhnúť nerovnomerne.

Nerovnomerne rozvrhnúť pracovný času na jednotlivé týždne môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancom alebo zástupcami zamestnancov, ak priemerný týždenný pracovný čas nepresiahne v období 4 mesiacov týždenný pracovný čas.

Ak sa zamestnávateľ dohodne v kolektívnej zmluve alebo so zástupcami zamestnancov tak, že ak ide o činnosti, pri ktorých je rozdielna potreba práce, môže rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne aj na dlhšie obdobie ako 4 mesiace, ale nie viac ako 12 mesiacov.

Pracovný čas nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť 12 hodín a súhlas zamestnanca je potrebný vždy, ak


 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: