Input:

Zamestnávanie starobného dôchodcu - povinnosti zamestnávateľa v roku 2018

29.10.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2018.20.1.1 Zamestnávanie starobného dôchodcu – povinnosti zamestnávateľa v roku 2018

Ing. Eva Gášpárová

Nárok na starobný dôchodok má fyzická osoba, ktorá podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení získala najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dovŕšila dôchodkový vek. Splnenie týchto zákonných podmienok oprávňuje zamestnanca požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o priznanie starobného dôchodku. Priznanie starobného dôchodku trvanie pracovného pomeru zamestnanca neovplyvňuje. Ak zamestnanec požiada Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku a Sociálna poisťovňa žiadosti vyhovie, pracovný pomer zamestnanca nekončí. Poberanie starobného dôchodku nie je platným dôvodom na skončenie pracovného pomeru. Starobný dôchodca môže poberať dôchodok a naďalej pokračovať vo výkone práce podľa platnej pracovnej zmluvy.

1. Pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce

Poberateľ dôchodku a zamestnávateľ môžu uzatvoriť pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy v súlade s ustanoveniami druhej časti Zákonníka práce, pričom:

- v pracovnej zmluve musia byť dohodnuté náležitosti podľa § 43,

- pracovný pomer môže byť uzatvorený na dobu neurčitú i na dobu určitú podľa § 48,

- pracovný pomer môže byť dohodnutý na štandardný (ustanovený) pracovný čas i na kratší pracovný čas podľa § 49, ktorý nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni týždňa,

- pracovný pomer môže skončiť štandardnými spôsobmi podľa § 59, a to dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe, alebo môže zaniknúť smrťou zamestnanca a v prípade pracovného pomeru na dobu určitú uplynutím dohodnutej doby,

- zamestnávateľ aj zamestnanec dôchodca musia dodržiavať povinnosti ustanovené Zákonníkom práce a inými právnymi predpismi,

- zamestnávateľ je povinný poskytovať za vykonanú prácu mzdu podľa mzdových podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo v Zákonníku práce najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta,

- zamestnanci dôchodcovia majú nárok na všetky inštitúty ako dovolenka, príplatky, náhrady príjmu, náhrady pri dočasnej pracovnej neschopnosti, pracovné voľno v prípade prekážok v práci, stravovanie zabezpečené zamestnávateľom, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu a pod.

V prípade, že sa pracovný pomer dohodne na dobu určitú, môže sa dohodnúť najdlhšie na dobu dva roky, predlžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov sa môže najviac dvakrát. Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky sa môže len z dôvodov vymedzených v § 48 ods. 4 Zákonníka práce.

V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa musí byť použitý a naplnený niektorý z dôvodov uvedený v § 63 Zákonníka práce. Ak bude pracovný pomer skončený výpoveďou, aj dôchodca má nárok na plynutie výpovednej doby podľa pravidiel ustanovených v § 62 Zákonníka práce. Pokiaľ pôjde o skončenie pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo zo zdravotných dôvodov (§ 63 ods. 1 písm. c) má aj dôchodca nárok na odstupné podľa § 76 Zákonníka práce a pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok aj na odchodné podľa § 76a Zákonníka práce.

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľom uzatvárať s poberateľmi dôchodku aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uzatvorením dohody medzi zamestnávateľom a fyzickou osobou vzniká pracovnoprávny vzťah, ale nie pracovný pomer. Opätovné uzatváranie dohôd Zákonník práce neupravuje. Pri dodržaní podmienok vymedzených v § 223 až § 228a Zákonníka práce môže zamestnávateľ uzatvárať dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s tým istým zamestnancom aj opakovane bez časových obmedzení.

Zamestnanec vykonávajúci práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru nie je chránený všetkými ustanoveniami Zákonníka práce. Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú iba:

- ustanovenia prvej časti Zákonníka práce – všeobecné ustanovenia,

- § 85 ods. 1 a 2 – pracovný čas a doba odpočinku, pričom:

- pracovný čas zamestnancov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín,

- zamestnancom, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas,

- § 90 ods. 10 – možnosť započítania doby potrebnej na osobnú očistu do pracovného času,

- § 91 až 95 – prestávky v práci, nepretržitý denný odpočinok, nepretržitý odpočinok v týždni, dni pracovného pokoja,

- § 98 – nočná práca,

- § 119 ods. 1 – mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda,

- ustanovenia šiestej časti Zákonníka práce – ochrana práce,

- primerane ustanovenia § 129 až § 132 – splatnosť mzdy (odmeny), výplata mzdy (odmeny), zrážky zo mzdy (z odmeny) a poradie zrážok,

- od 1. 5. 2018 aj:

- § 122a ods. 1 až 3 – mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu,

- § 122b ods. 1 až 3 – mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu,

- § 123 ods. 1 a 2 – mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu,

- § 124 – mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce,

- za každú hodinu práce vo sviatok – dohodnutá odmena zvýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu.

Ustanovenia ďalších častí Zákonníka práce sa na dohody nevzťahujú. Zamestnanci, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemajú nárok na:

- dovolenku,

- na náhradu pri prekážkach v práci, zamestnávateľ však ospravedlní neprítomnosť zamestnanca z dôvodov vymedzených v § 141 ods. 1 a poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy z dôvodov uvedených v § 141 ods. 2 písm. a) až g),

- stravovanie zabezpečené zamestnávateľom – nárok na zabezpečenie stravovania môže vzniknúť, ak zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov podľa § 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce rozšíril okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude na stravovanie prispievať,

- príspevky zo sociálneho fondu, zamestnávateľ však môže upraviť poskytovanie príspevku aj osobám vykonávajúcim práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

- cestovné náhrady – podľa § 1 ods. 1 písm. c) ZCN majú nárok na cestovné náhrady iba v prípade, ak ich poskytovanie je dohodnuté v konkrétnych dohodách,

- odstupné a odchodné.

Poskytovanie určitých nárokov sa v dohodách môže dohodnúť, nemožno však dohodnúť poskytovanie nárokov za výhodnejších podmienok alebo vo väčšom rozsahu ako zamestnancom v pracovnom pomere. Takto dohodnutými nárokmi môžu byť napr.:

- príspevky na stravovanie zabezpečené zamestnávateľom podľa § 152 Zákonníka práce v prípade, že zamestnávateľ má po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšírený okruh fyzických osôb aj na osoby činné na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude na stravovanie prispievať v súlade s § 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce,

- cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ktoré môže zamestnávateľ poskytovať fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, len ak je ich poskytovanie dohodnuté v príslušnej dohode v súlade s § 1 ods. 1 písm. c) ZCN.

2. Poistné na sociálne a zdravotné poistenie

Poberatelia starobného dôchodku pracujúci na základe pracovnej zmluvy sú pre účely zdravotného poistenia a sociálneho poistenia považovaní za zamestnancov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť s právom na príjem zo závislej činnosti a ich príjem vplynúci z tejto činnosti je vymeriavacím základom zamestnanca a zamestnávateľa pre platenie poistného na zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie.

Prehľad sadzieb pre výpočet poistného starobného dôchodcu na základe pracovnej zmluvy s nárokom na pravidelný mesačný príjem:

 Zamestnanec  Zamestnávateľ  
Zdravotné poistenie  4 %  10 %  
Nemocenské poistenie  1,4 %  1,4 %  
Starobné poistenie  4 %  14 %  
Invalidné poistenie  neplatí  neplatí  
Poistenie v nezamestnanosti  neplatí  neplatí  
Garančné poistenie  neplatí  0,25 %  
Úrazové poistenie  neplatí  0,8 %  
Rezervný fond solidarity  neplatí  4,75 %  
Spolu  9,4 %  31,2 %  

Ak zamestnanec spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, ale oň nepožiada, alebo ak požiada o priznanie starobného dôchodku, ešte nie je splnená podmienka priznania dôchodku a zamestnanec aj zamestnávateľ sú povinní platiť poistné na invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Ak na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne bude zamestnancovi priznaný dôchodok spätne, zamestnanec aj zamestnávateľ nie sú povinní platiť poistné od dátumu priznania dôchodku. Poistné na invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti zaplatené za zamestnanca aj zamestnávateľa od dátumu priznania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku Sociálna poisťovňa na základe žiadosti o vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu v súlade s § 145 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vráti.

Od 1. 7. 2018 majú dôchodcovia pracujúci na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti rovnakú výhodu v oblasti sociálneho poistenia, ako majú žiaci stredných a študenti vysokých škôl. Podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení má fyzická osoba, ktorá je poberateľom starobného dôchodku (aj iných vymedzených dôchodkov) právo (nie povinnosť) určiť dohodu, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem v právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, alebo priemerný mesačný príjem v právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na nepravidelný príjem z určenej dohody, nepresiahne 200 €. V jednom kalendárnom mesiaci môže určiť najviac jednu

 
Rozbaliť všetkoZabaliť všetko

 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: